Dni kupelné

Ráno vstanem, natiahnem sa, čapnem budík, oblečiem sa.
Kuknem budík, posúrim sa, zbehnem schody, unavím sa.
Procedúru vyberiem, na raňajky odbehnem.
Kuknem tu, kuknem tam, k obedu sa ponáhľam.
Po obede lážo, plážo, po výletoch krížom, krážom.
K večeru sa už chýli, hudobníci v bruchu sú nemilí.
Príbory už štrngajú, večeru už nám chystajú.
Po večeri šupito presto, vybehnúť po schodoch do izieb na svoje miesto.
Posteľ nás čaká, na oddych nás láka.
Šupnem do nej, prikryjem sa, zavriem oči, otočím sa, a ráno zasa zobudím sa.

Pokrytci

Jedom nenávisti otrávili detské srdcia, 

tí čo svätuškársky leštia kľučky kostolov, 

svedomie na 10 zámkov zamknuté, 

s dušou plnou faloše a krížikmi na prsiach hada, 

a spoveď je ich falošnou útechou, 

ten kto vodu pije a víno káže. 

Tie smilné a poddajné duše otrokov, 

čo potajme dokážu zlobou otráviť, 

a bez viny umývajú ruky, 

keď nenávistne a zlostne kopú do blížnych, 

v kostole márne hľadajú pokoru, 

keď sami sa klaňajú zlatému teľaťu.